pondelok 1. decembra 2014

Porenut - Sebaklam



Prmitív prestal sledovať mihotajúce sa kvapky dažďa a pokojne pľuje na pavúka zmätene pobehujúceho po vratkej sieti plápolajúcej medzi kovovými tyčami.. Ani za boha ho nevie trafiť...“ 




 V spolupráci s labelom Nomad Sky Diaries Vám prinášame správu zo sveta rozpadajúcich sa skúšobní: špinavú, zahlienenú nahrávku „Sebaklam“ black metalového projektu Porenut! Na chrbte štyroch – z bahna a prázdnoty – utkaných skladbičiek  vyrašil aj 88 stranový nádor;  poviedka, ktorá odhalí „dieru na miestach, kde ste si predstavovali dušu“ a cez zástupy horiacich detí Vás prevedie  priestorom zloženého z ošarpaných omietok a zapľuvaných krčiem. Hudobno-literárny svet preludov a alogických premetov sa vryl do robotického mozgu bubeníka kapely, ktorý svoje skratované obvody otlačil do série pochmúrnych ilustrácií... Tož, traja ľudia na trikrát stvárnili avizované samoregulujúce sa Nič, zabalili ho do čiernej krabičky, prihodili CD/MC, knižočku, plagátik a... kameň.
 Edícia limitovaná na 2x49 kusov (CD alebo MC [kazeta obsahuje bonus v podobe „rehearsal“ verzie nahrávky] ). 8 euroch 


 

streda 19. novembra 2014

Rekapytulejšn...


V rámci prekrásneho balíčka zaveseného v sieňach digitálneho múzea z Toga si teraz môžete zaobstarať (a, hádam aj, prečítať) predchádzajúce vydania, toť Tereza Sopko – možno., Štefan Abulia Hovan – Patologická Porucha Psychickej Regulácie Činnosti a dokonca aj celú kopu čísel anorektického časopisu PROJEKTill... a ak Vám to čas a neabsencia rúk dovolí, zapojte sa do projektu ZROB SI SVOJU REEDÍCIU, v rámci ktorého si môžete spraviť vlastnú reedíciu spomínaných titulov! No a tu už je ten balík a aj pár riadkov na navnadenie:


Slovná i ručná zručnosť (tereza sopko: možno.)
(Zuzana Ištvánfyová)


Dostalo sa mi „do pestúnskej starostlivosti“ dielko, modré ako moje utorky, voľné ako moje nedele. možno. Už pri prvom čítaní som mala neprekonateľný pocit, že zbierka je o mne, alebo teda, aspoň mne. Pár dní necudne ležala v mojej posteli. Listy lietali po izbe a ja som ich s istou dávkou pedantnosti usporadúvala do kôpok. A čítala. Čím viac, tým radšej. Nadčasovosť, nadpriestorovosť i nadosobnosť básní, ktoré dýchajú známom. Podobne ako tereza som pri nich začala strácať pojem o hraniciach a zas ich nachádzala, narážala na ne. Textíky sú to láske, o samote, o telesne, o snahe vylúčiť seba z ľudí alebo aspoň ľudí zo seba. O chýbaní rôzneho druhu. Sú to kvapôčky potu pri self-terapii, slzy self-centrizmu, rosa možných svetov (genitív). Vlažia.
O čom teda možno. je? Možno o definitívne naznačenom bodkou, možno o pokračovaní naznačenom malým začiatočným písmenom. A možno je možno. len tak všeobecne o tereze (tiež našťastie pokračuje, preto to malé „t“), o nás všetkých, o vnútrach, ktoré sa ešte viac skrývajú do seba, no robia to tak prefí/i/kane, že sa zdá, ako by sa prevracali (či vyvracali?) zvnútra von. Na jednej strane citlivé, jemné a až detsky plaché postoje, na druhej surovo až vulgárne vykrikujúce po/citovosť, ktorá bolí, no zároveň pomáha rásť z veku tínedžérskej nestálosti do ešte nestálejšej dospelosti. „s pocitom / mám v piči...“
Mám rada takéto formáty básnických zbierok. Logická prepojenosť obsahu a formy. Voľné listy = voľnosť čitateľskej požívateľnosti. Ako keď je jedno, čo s čím skombinujeme na tanieri, lebo veď aj tak to skončí v jednom a tom istom žalúdku. Tak i tu. Všetko skončí niekde hlbšie v nás, predtrovené rozumom. možno. je hravá zbierka. Alebo aspoň má taký potenciál. Asi si niektoré stránky prilepím na skriňu. Alebo použijem ako záložky do iných kníh. Možno podľa kategórií, do ktorých som si zbierku možno. vnútorne rozdelila: senzualizmus, erotizmus, „lingvistické básne“, a navyše sa mi tie kategórie prevrstvujú! Ach, tá postmoderna!
Zbierka možno. určite stojí za čítanie a pohranie sa s (žeby vplyv cudzích jazykov?).
A čo autorka? „má sa dobre. / číta ma z dlane.“


Štefan Abulia Hovan: Patologická porucha psychickej regulácie činnosti
(Jana Vašičková)


To sú skriptá? Hej, rozmnoženiny abuliovho videnia a vnímania a konania namiesto rozmýšľania, lebo ako hovorí „myslel som si, že sa to stalo/ ale nestalo sa to/ preto som prestal strácať čas myslením a/ začal som ho strácať konaním./“
Konanie strácania času. Liturgické alebo letargické myšlienky, ktoré sa na vás lepia a niekedy si s nimi neviete dať rady. Na počiatku jedna, do ktorej sa vhusťujú ďalšie „dvere/ samé dvere/ niektoré očíslované, iné nie/.
Abulia má svoj osobitý rozmer, je ako mlynček, do ktorého nahádže všetko, čo vidí a čo sa ho dotýka. Z mlynčeka vychádzajú slížiky mäsa, ktoré sa zviezlo so všetkým ostatným. Niekedy s otáznikom na konci. Skutočným alebo len tým v našej hlave. Mozog, žena a ježiš v jednej osobe?
Premýšľanie a pochybovanie o človeku (aj o sebe a svojom živote) a jeho (svojom) myslení  s prirodzenou alebo snažiacou sa slobodou mysle, aj takto vidím to, čo vytvoril. Nemám pocit, že by sa na niečo hral, akurát sa mu poväčšine darí  hravo narábať so slovami. Jeho svet je hravý a ohybný, zbavený nemennosti a ustálenosti, čo niekedy pôsobí tiež uzavreto a chvíľami neslobodne, ale skôr s otázkou do budúcna, ako sa abulia ďalej vyvinie, či dokáže byť pružný aj sám vo svojom videní.



piatok 14. novembra 2014

...a sme nazad!


 

Wir-bagh!



Autor Týchto Riadkov naplno prepadol svojím novoobjaveným záľubám a posledných pár stoviek dní strávil v šprtaní sa kružidlom pod nechtami a kreslení tajomných kriedových špirál okolo horehronských technických pamiatok. Nechty opadali, rýpadlá a bagre už nejde dostať na vyššiu mystickú úroveň, a tak si v zabudnutom voľnom čase spomenul na poriadne zaprášený koncept „vydavateľstva“ Defective Press, ktoré malo prinášať akési knižné demonahrávky začínajúcich autorov - poctivo ručne viazané, v minimálnom náklade, za cenu, ktorá neprevyšuje krabičku cigariet... Nápad to bol fajn tak na prvú knihu - spraviť gesto, tresknúť päsťou - výnimočne nie po krčmovom stole - ale po práchnivejúcej chrbtici literárnej prevádzky... A že si to nevšimla? No a? Punk, dopiči! 

No robiť jedno naučené gesto dookola je, samozrejme, blbosť.

Teda tie knižné demonahrávky sú fajn (a vlastne aj tie päste), ale spisovanie manifestov, orezávanie stoviek strán, debilné vyšívanie krížikových stehov a lepenie kadejakých modrastých kartónov nepredstavuje najkreatívnejšiu činnosť známu ľudskému plemenu. Dokonca každej predstave o nejakom hýbaní a tlačení knižného formátu k maximám toho čo unesie zabodáva ostrý, dlhý (a nudný) nôž medzi lopatky... alebo aj inak: Autor Týchto Riadkov je lenivý zdochliak, ktorému nadchnutie textom nevydrží dostatočne dlho na to, aby niekoľko týždňov (vo svojom voľnom čase) vykonával vyššie popísané manufaktúrne činnosti. Tie sa preto v „novej ére“ Defective Pressu presunú na bedrá ľudí, ktorí sú za to patrične platení a my sa tak naplno môžeme venovať vymýšľaniu zlepšovákov, konceptov a blbostí, ktoré posunú knižný formát tam kde som písal vyššie, alebo hocikde inde. 

Dosť však neradostného sebamrskačstva, prejdime radšej k tej „novej ére“  a plánom na najbližší kvartál (Vidíte? Serióznosť z toho len tak kvápe!). Prazvláštny hudobno-literárny prepletenec chaosfašistického gay black metalu a prózy prekypujúcej plnokrvným židoboľševickým nihilizmom, toť Samoregulujúce Sa Ničnehovoriace Nič, ktoré na Vás vybafne čo nevidieť – presný termín a všetko ostatné dám včas vedieť! Nový rok potom odštartujeme prekladom skvelého (a pomerne neznámeho) francúzskeho spisovateľa a filozofa (Môžete hádať; napoviem: vajcia!), ku ktorému sa priplichtí aj jeho nadšený (slovenský) žiak so svojou ľahko kontroverznou prózou. 

vajca
Všetku nakydanú špinu a kal potom na jar zmyjeme už nejaký Rok starým restom - krištáľovo čistou poéziou barda skrývajúceho sa v tme popraskaných žiaroviek zaprášených galérií. Ďalej už nejdem nič vyzrádzať, aj tak nový ksicht Defective Press uvidíte čoskoro a asi bude lepšie si ho ohmatať... A  možno mi opäť narastú nechty, alebo nájdem nový bager a bude kľud...
                                                                                                            
                                                                                                                               Autor Týchto Riadkov


P. S. Tu na blogu sa okrem informácií o pripravovaných vydaniach (a pdfiek starých vydaní) občas objaví aj nejaký ten viac, či menej zaujímavý článok, recenza [sic], alebo niečo úplne iné.